Barbie je vzorom. Chudá, milá, nestarnúca, sexy a pritom nevinná, sterilná, krotká, s ohybnými kolenami - také túžia byť tisícky žien, ktoré kedysi dostali Barbie pod stromček a zašepkali: "Keď budem veľká..." Ženy a muži z vedenia firmy Mattel zrejme nie sú chudí, krotkí ani sterilní. Sú miliardármi.
Na svete sa predá každú minútu niekoľko bábik Barbie. Do detských mozgov sa vrýva pravidlo: dôležitejšie než to, čo cítiš, je to, ako vyzeráš. Kráľovná amerického hračkárskeho priemyslu a predpubertálnych dievčat na celej zemeguli sa prvýkrát predstavila svetu 9. marca 1959, práve pred 45 rokmi. Začal sa zlatý vek dietológov a anorexie.
Hviezdu s vôňou plastu a bojovne vystrčenými prsami prvý raz ukázali na veľtrhu hračiek v New Yorku. Mala otáčavú hlavu a hľadela šibalsky do boku. K dispozícii mala svadobné šaty, model "krásavica z plantáže" a pásikavé plavky. Dve tretiny bábik - modeliek boli blondínky.
Na mládenca čakala rok - v roku 1960 vyskočil veselý športovec Ken. Nasledovala Miss Barbie so zatváracími očami a ohýbateľnými kolenami a lakťami. Ohybnosť využila pri nastupovaní do kozmickej lode, Barbie - kozmonautka letela do kozmu o pár rokov skôr ako Valentina Tereškovová.
Revolúcia občianskych práv "blondínku z plantáže" nezmietla - naopak, firma Mattel v okamihu s úspechom predstavila trhu čiernu Christie.
V rámci svetových hnutí za slobodu prejavu sa Barbie naučila hovoriť. Škoda len, že namiesto divokých historiek, aké iste zažila vo svojom rodisku na Fordovej pásovej výrobnej linke, sa po stlačení gombíka obmedzila len na dve vety: "Mám dnes rande!" a "Milujem byť modelkou!"
Začiatkom roka 1968 Barbie osamela - z pultov zmizol jej milý Ken. Mnohí barbieológovia sa domnievajú, že ho povolali do Vietnamu. Vrátil sa už v roku 1969, s nafúknutými svalmi a ohybnými kolenami, píše barbieológ Brian Zumhagen.
Sedemdesiate roky Barbie prežila ako najlepšie vycvičená špiónka - z hipisáčky bola odrazu olympijskou hviezdou, korčuliarkou z mestského parku, lekárkou, baletkou, letuškou a napokon, na oslavy dvestého výročia založenia Spojených štátov v roku 1976, aj cestovateľkou časom. Exemplár Barbie totiž slávnostne uzavreli do "časovej" kapsuly, ktorá má byť otvorená v roku 2076 - to aby si tristoročná Amerika vedela predstaviť, čím žilo 20. storočie.
Barbie z osemdesiatych rokov konkurovala Valnému zhromaždeniu OSN: na trhy prišla orientálka, hispánka, Talianka, Peržanka aj zvláštna Barbie so značkou Royal U.K.
Po krátkej nešťastnej epizóde "kovbojskej dievky" nastúpila "dáma". V dielňach Yves St. Laurent, Pierre Cardin, Jean-Paul Gaultier, a Christian Dior sa začali šiť modely z niekoľkocentimetrových kúskov látky. Koncom 80. rokov tiahla unavená Barbie za Madonou na koncertné turné Like a Virgin, neskôr sa rapujúc prezliekla do americkej armádnej uniformy. V 90. rokoch sa v hrobe obrátili indiánski náčelníci - na regáloch hračkárstiev sedela plastiková Rybana.
Barbie sa napriek prostému výrazu tváre dostala aj do debát akademikov - naučila sa po stlačení gombíka zašveholiť vetu: "Matematika je ťažká" - a spôsobila celonárodnú debatu o postavení dievčat v amerických školách.
Koniec 90. rokov bol divoký - jazda na Harley-Davidsone, tetovačky, krúžky v nose. A to všetko bola len príprava na triumfálny rok 2000, v ktorom sa Barbie rozhodla ohroziť bushovskú dynastiu a s veľkou pompou vyhlásila kandidatúru za prezidenta Spojených štátov. Volebné heslá zneli - rovnosť, svetový mier, láska k zvieratám, vzdelanie a životné prostredie. O pár mesiacov z dielní Mattela už tíško vycupitala Barbie so zahalenou tvárou, zápästiami aj členkami.
"Je pozoruhodné, že v ére počítačových hier a politickej korektnosti je v hračkárskom priemysle na vrchole rebríčka stále anatomicky nepravdepodobná bábika vymyslená v 50. rokoch," povzdychol si v roku 1994 komentátor týždenníka Economist.
Na fenoméne Barbie sa doteraz nezhodli ani feministické organizácie. Kým niektoré vnímajú bábiku ako príklad protiženského teroru, iné ju velebia ako symbol emancipácie a nezávislosti ženskej populácie. Všetko v súlade s geniálnym marketingovým plánom firmy Mattel.
Autor: Zuzana V. Očenášová
