Keď taliansky moreplavec Amerigo Vespucci skúmal Nový svet, na ktorý za Atlantikom narazil Krištof Kolumbus, uvedomil si, že je to dosiaľ neznámy kontinent, a nie Ázia, ako si do smrti myslel Kolumbus. Napísal o tom v Európe široko publikované a čítané listy - správy. A kontinent pomenovali po ňom. Vespucci sa narodil 9. marca 1454 vo Florencii, pred 550 rokmi.
Patril do váženej rodiny kultúrne založených meštianskych patricijov. Jeho otec Nastagio napríklad roku 1472 poveril slávneho maliara Domenica Ghirlandaja, aby vyzdobil stenu kostola, ktorý Vespucciovci postavili v 14. storočí.
Amerigo chodil do školy svojho strýka Giorgia, kanonika, učenca, zberateľa rukopisov a majiteľa knižnice vo florentskom kláštore San Marco. Popri humanitných náukách a latinčine študoval matematiku, astronómiu, kozmografiu a geografiu. Asi aj u slávneho Paola Toscanelliho (1397 - 1482), najväčšieho kozmografa a tvorcu máp tých čias, ktorý v San Marcu riadil knižnicu. Amerigo si osvojil jeho sen - doplávať do Indie západným smerom.
Amerigov otec však chcel mať zo syna obchodníka. Neposlal ho na univerzitu (ponúkala sa blízka Pisa), ale nechal ho vo Florencii, aby zbieral skúsenosti. Šestnásť rokov spravoval majetok florentským vladárom Mediciovcom. V rokoch 1478 - 1480 pôsobil na diplomatickej misii v Paríži. Ako obchodný zástupca Mediciovcov pracoval s Gonzalom Berardiom v španielskej Seville, kam sa roku 1491 presťahoval. Berardi financoval plavby do Nového sveta, aj Kolumba.
Keď Kolumbus stále nenachádzal západnú cestu do Ázie, skúsil to Vespucci. Roku 1499 vyplával pod španielskou vlajkou vo flotile Alonsa de Ojedu, kde velil dvom lodiam. Ako prví Európania uvideli pobrežie Brazílie. Pri Guayane sa rozišli. Vespucci plával na juh a skúmal prírodu, domorodcov a hviezdy. Objavil ústie Amazonky. Spoza neho sa pozdĺž pobrežia plavil späť k ústiu Orinoka a Venezuelskému zálivu. Odtiaľ sa cez Haiti vrátil do Španielska. Z tejto plavby napísal do Európy prvý list. Posádka a lode plavbou veľmi utrpeli.
Preto odmietol ďalšie lode od Španielska. Roku 1501 vyplával pod vlajkou Portugalcov, ktorí mali lepších námorníkov i lode. Navyše pápež Alexander VI. roku 1494 "rozdelil svet" medzi Španielsko a Portugalsko. A Vespucci mieril do Ázie v portugalskej zóne. No preskúmal východ dnešnej Južnej Ameriky, zrejme až po Patagóniu. Dĺžka pobrežia, pestrosť prírody, početnosť a rôznorodosť domorodcov, mohutnosť riek - to všetko ho priviedlo k záveru, že sa plavil pozdĺž kontinentu. Očividne nie ázijského. Napísal to v ďalších listoch. Roku 1503 vyplával v portugalských službách k Brazílii ešte raz, no výprava neuspela.
Vrátil sa do Sevilly. V Španielsku si ho vážili a roku 1505 dostal občianstvo. Roku 1508 ho kráľ Ferdinand menoval piloto mayor de Espaňa (asi niečo také ako dnešný šéf admirality). Zodpovedal za prípravu kormidelníkov, výučbu kozmografie, tvorbu máp, navigačné prístroje a riešenie moreplaveckých problémov. Riadil španielske prieskumné plavby i obchod s Novým svetom. Vo funkcii zostal až do smrti 22. februára 1512 v Seville. Nebol "iba" moreplavecký praktik. Zdokonalil určovanie zemepisnej dĺžky na šírom mori (na báze mesačných fáz). Úžasne presne tiež vypočítal obvod zemegule.
Vespucciho plavieb do Nového sveta bolo údajne šesť. Spoľahlivo doložené sú však iba tri. Históriu skresľujú nejasnosti a falošné (babrácky napísané) listy vydané pod jeho menom. Motivovala ich závisť i politické nepriateľstvo. Komerčne využili záujem o Vespucciove novinky v krajinách, kde čitatelia nepoznali okolnosti.
Aká bola hlavná Vespucciova zásluha? Odhalenie, že južná časť Nového sveta je dosiaľ neznámy kontinent, a to, že o tom Európe napísal správu. Už roku 1507 nemecký kartograf Martin Waldseemüller tento južný kontinent nazval Vespucciho krstným menom, ktoré polatinčil a sfeminizoval na America (Ázia, Afrika...). Ujalo sa to napriek snahám nazvať Nový svet po Kolumbovi. Po overení, že v Novom svete je veľká súš i na severe, ju roku 1538 iný slávny kartograf, Flám Gerhard Kremer (Mercator), tiež zahrnul pod Ameriku.
Autor: ZDENĚK URBAN pre SME
