šie spravodajské zdroje. Vyrába texty, fotografie, grafiku, videá. Osobitnou kapitolou je jej finančný servis - tvorí až 90 percent jej príjmov. Agentúra nesie meno svojho zakladateľa - baróna Paula Juliusa Reutera. Tento muž pochopil význam informácií a to, že kto ich doručí skôr, vyhráva. Vedel skombinovať najnovšie technológie a najtradičnejšie metódy. Začínal s telegrafom a tam, kde nefungoval, nasadil poštové holuby. Barón Reuter zomrel pred 105 rokmi vo francúzskom Nice.
Paul Julius Reuter sa narodil v roku 1816 ako Israel Beer Josafat v nemeckom Kasseli v rodine rabína. Ako dospelý muž sa dal pokrstiť v protestantskom kostole a zmenil si meno na Paul Julius Reuter.
Pracoval ako úradník v banke svojho strýka v Göttingene, kde sa zoznámil s matematikom a fyzikom Gaussom, ktorý okrem iného experimentoval s telegrafom. Nový vynález ho očaril, rovnako ako zistenie, že úspech finančných operácií závisí od rýchlych a presných informácií.
Od biznisu sa načas odvrátil a v revolučnom roku 1848 sa pustil do písania protivládnych pamfletov. Vtedy bol spolumajiteľom malého berlínskeho vydavateľstva Reuter a Stargardt. Keď opadla revolučná vlna, Reuter začal byť Nemecku nepohodlný a utiekol do Francúzska. Zamestnal sa v agentúre Havas (dnes AFP), kde prekladal správy a zbieral finančné informácie, ktoré posielal nemeckým novinám.
V roku 1850 dostal nápad speňažiť nedostatky v telegrafickej sieti. Využil asi 80-kilometrovú „dieru" medzi hlavnou nemeckou telegrafickou linkou a linkou, ktorá išla z Bruselu do Paríža. Nemal peniaze, aby „pauzu" prepojil drôtmi, a tak nasadil poštové holuby. Reuter sedel na stanici telegrafu v Bruseli, jeho žena v nemeckom Aachene. Posielali si holuby s finančnými správami. Holuby dokonca prekonali vlaky. Boli štyrikrát rýchlejšie.
Tento obchod mu vydržal rok. Vtedy totiž dieru prekonali drôtmi a Reutrove služby už nikto nepotreboval.
Presídlil sa do Londýna. V roku 1851 tam otvoril pobočku svojej kancelárie a odvtedy Reuters datuje svoju históriu. Do Londýna nešiel náhodou. Len počúvol svoje heslo: Choď za káblom. Reuter otváral svoje kancelárie všade tam, kde vznikol nový komunikačný uzol.
Po čase mal dosť peňazí, aby budoval a prevádzkoval vlastnú komunikačnú infraštruktúru. V londýnskom ústredí firmy dodnes visí jeho obraz: prstom na ňom ukazuje na glóbuse trasu, po ktorej položil svoj prvý súkromný kábel.
V čase, keď prišiel do Londýna, začal fungovať podmorský kábel, ktorý spájal popod La Manche Francúzsko a Britské ostrovy. Svoj úrad múdro umiestnil blízko londýnskej burzy. Najprv posielal len finančné správy a pokúšal sa preniknúť aj do ctihodných londýnskych novín. Tie boli opatrné a Reuterov servis nechceli kúpiť.
Prielom nastal v roku 1859: The Times uverejnil reč sardínskeho kráľa, ktorá odštartovala francúzsko-rakúsku vojnu. Po Timesoch ho začali odoberať aj ostatní. Reuter nasadil svojich spravodajcov aj na generálne štáby oboch armád a mal informácie z prvej ruky. Podobnú taktiku využili médiá aj vo vojne v Iraku.
Ďalšiu šancu dostal Reuter v podobe americkej občianskej vojny. Bola to jeho agentúra, ktorá v roku 1865 prvá informovala o zavraždení prezidenta Lincolna. Lodi, ktorá vyplávala z Ameriky s touto správou, trvalo 12 dní, kým dosiahla írske brehy. Tam už čakal Reuterov človek. Správu odtelegrafoval do Londýna a spôsobil paniku na burzách v celej Európe.
V tom istom roku otvorila agentúra prvú pobočku mimo Európy - v egyptskej Alexandrii. Reuter nebol jediným spravodajským magnátom - na krk mu dýchal nemecká agentúra Wolf a francúzsky Havas. Mocní sa v roku 1870 dohodli, že si nebudú robiť problémy, a rozdelili si trh. Spoločne ho ovládali ešte roky.
Od roku 1871 je Reuter barónom. O sedem rokov sa vzdal pre zlé zdravie riadenia firmy. Odišiel za lepšou klímou do Nice a podnik odovzdal synovi Herbertovi.
