Východoslovanské kmeňové spoločenstvá od rieky Dneper v 9. storočí celkom úspešne smerovali k feudálnemu štátu, keď na územie terajšej Ukrajiny vtrhli škandinávski Varjagovia, ktovie prečo prezývaní Rusmi. Ovládli Novgorod a Kyjev a začali splývať s miestnym slovanským obyvateľstvom. Ranofeudálny štát dostal meno Kyjevská Rus a do jeho čela sa dostala varjagovsko-kyjevská dynastia Rurikovcov, z ktorých vzišlo aj najväčšie z kyjevských kniežat Jaroslav I. zvaný Múdry. S ním Kyjevská Rus zažila zlatý vek. Jaroslav I. Múdry zomrel práve pred 950 rokmi.
Kráľ Vladimir I. z rodiny Rurikovcov mal sedem synov. Keď zostarol, rozdelil im kráľovstvo - časť pripadla aj Jaroslavovi.
Jaroslav, muž, ktorý dal v Kyjeve postaviť Chrám svätej Sofie, sa narodil v roku 974 do sveta pohanských bohov Peruna, Makoše a Černoboga.
Ako 14-ročný dostal Jaroslav od otca správu oblastí Rostova a Novgorodu. Za hradbami Novgorodu sa zakrátko aj zabarikádoval a vyhlásil proti otcovi rebéliu.
Keď mal Jaroslav dvadsať rokov, jeho otec podnikol svoj najvýznamnejší politický ťah a pred sobášom s byzantskou princeznou prijal kresťanstvo. Vladimir v roku 1015 umrel a východná cirkev láskavo prižmúrila obe oči. Nad tým, že pre trón zabil vlastného brata a celý život si vydržoval dva háremy po 500 žien. Vyhlásili ho za svätého.
Jaroslav nemeškal, spriahol sa s divým kmeňom Pečenehov, vytlačil z trónu bratov, dosadol na stolec veľkokniežaťa a začal zjednocovať. Začala sa jediná a posledná éra rozkvetu ranofeodálnej Kyjevskej Rusi.
Jaroslavove vojská po roku 1036 úspešne dorážali na Poliakov aj Litovcov, vplyv na severe získal svadbou so švédskou princeznou. Nezabudol ani na ťaženie proti bohom svojho detstva - vyhlásil politicky výhodnú vojnu proti pohanstvu.V Kyjeve vyrástlo 400 kostolov, k Chrámu svätej Sofie sa vchádzalo troma bránami, poľskou, židovskou a zlatou.
Keď sa však obrátil na juh proti vlastnému spojencovi a tajnému rivalovi mestu Konštantinopol, čakala ho ponižujúca porážka. Vyhlásil teda aspoň cirkevnú autonómiu Kyjeva a vymenoval kyjevského metropolitu.
Každý rok od novembra do apríla veľkoknieža Jaroslav cestoval aj s manželkou po krajine a venoval sa obľúbenej činnosti vladárov - vyberaniu daní. Okrem kyjevských mincí jeho správcovia radi prijali aj strieborný arabský dirham, kožušinu, plát vosku alebo krčah medu.
Jaroslav Múdry sa do dejín nedostal pre svoje hrdinské výpravy, ale ako právnik a zákonodarca. Za jeho vlády sa na Kyjevskej Rusi sformovala zbierka zákonov Ruská Pravda, unikátny dokument zvykového práva východných Slovanov. Zachytáva stav spoločnosti krátko po prijatí kresťanstva. Zbierka z temnôt raného stredoveku takmer nepozná trest smrti a len výnimočne udeľuje telesné tresty. Zato pozná celý rad peňažných pokút a krádež koňa trestá tvrdšie ako vraždu človeka. Ruská Pravda počítala aj s trestom pre ženu, ktorá bije svojho muža. Nevoľníčka, ktorú jej pán zneuctil, mala nárok na slobodu a kyjevskí mladíci mohli unášať svoje nevesty len s ich súhlasom.
Štátny útvar Kyjevská Rus stál a nakoniec aj padol na autonómnych kniežatstvách a kyjevskom stolci. Ten nebol dedičný, ale sa obsadzoval podľa „poradia" a neskôr na základe voľby. Kým Kyjev kvitol s mohutnou podporou byzantských obchodníkov, po čiernomorských stepiach sa preháňali muži kmeňa Polovcov a mongolský chán na Ďalekom východe sa pripravoval na cestu na západ. V roku 1054 Jaroslav zomrel a Polovci ovládli dolný tok Dnepra. Byzantskí kupci si našli bezpečnejšie odbytiská a obyvateľstvo kraja na juh od Kyjeva utekalo na západ do Haliča a na severovýchod k Volge. Nejednotní Jaroslavovi synovia sa venovali intrigám a budovaniu svojich dvorov. Poriadok na chvíľu vynútil len Jaroslavov vnuk Vladimir Monomach. Po jeho smrti Kyjevská Rus ako jednotný štátny útvar odišla definitívne do minulosti.
V lesoch na severovýchode v tom čase začali stavať statok Kučkovo. Zastavovali sa v ňom pocestní smerujúci do upadajúcej ríše kyjevského kniežaťa Monomacha. Statok sa čoskoro rozrástol na osadu a polstoročia po Jaroslavovej smrti dostal meno Moskva.
Autor: Zuzana V. Očenášová
