Jediný syn rakúskeho cisára Františka Jozefa patril k historickým osobnostiam, ktorých život sa nevyznačoval ničím výnimočným. Nebol známy krásou ani talentom. Neprejavoval sa udatnými činmi, ani veľkou revoltou proti otcovi, ani výnimočnými škandálmi - až do dňa svojej smrti. 30. januára 1889 následník trónu Rudolf Habsburský zomrel a jeho smrť vyvolala obrovskú reakciu. Bolo to pred 115 rokmi.
Záhada okolo Rudolfovej smrti, ktorú vyvolali aj prvé rozporné informácie z cisárskeho dvora a klebety svedkov, sa dodnes nevyriešila. Samovražda? Vražda? A prečo vôbec mladý následník zomrel?
Rudolf Habsburský ako syn cisára mal aj detstvo, mladosť aj manželstvo nalinkované podľa presného rozpisu - ako všetko, čo mohol jeho puntičkársky otec, rodený úradník, urobiť, napísať, rozkázať. Od Rudolfa vyžadoval len jedno - aby do bodky plnil jeho inštrukcie.
Spočiatku sa zdalo, že Rudolf bude vernou kópiou otca a neodchýli sa od modelu - cisár, byrokrat a tvrdý konzervatívec. Zdedil však aj niečo z povahy svojej matky, krásnej Sisi, ktorá ho síce veľmi nemilovala (prinajmenšom sa mu takmer nevenovala), ale búrila sa proti etikete dvora, utekala z Viedne a deti nechávala na komorné.
Manželke František Jozef I. toleroval všetko, synovi nič. Rudolf musel poslúchať - stal sa dôstojníkom, hoci na to fyzicky nemal predpoklady, oženil sa s nudnou belgickou princeznou Štefániou, ktorá po pôrodoch ešte aj veľmi stučnela, a mal pokračovať v diele svojho otca. Znamenalo to zachrániť monarchiu, ktorá po prusko-rakúskej vojne strácala akýkoľvek lesk veľmoci a ťahala so sebou fúru nevyriešených problémov. Národy monarchie sa napríklad snažili o väčšiu slobodu a diplomaticky sa pokúšali získať následníka na svoju stranu.
Maďari využívali Sisi a jej syna už od vyrovnania v roku 1867 a noviny v Budapešti venovali následníkovej smrti obrovský priestor.
„Neviem vôbec nič o tom, čo sa tu deje," sťažoval sa Rudolf vo Viedni pri rokovaniach s nemeckým cisárom Viliamom II., ktorého vraj bytostne nenávidel.
Práve v roku 1889 znovu vzniká medzi Rakúsko-Uhorskom a Pruskom spojenectvo, ktoré Rudolf odmietal. Otec mu nič nevysvetľuje, len rozkazuje - že sa má zúčastniť na recepcii. O averzii Rudolfa k Prusku Nemci vedia, sleduje ho pruská tajná polícia, ale i tajná služba zrejme nedôverčivého otca, lebo strategické spojenectvo nemôže narušiť mladý následník, ktorý má iné predstavy o budúcnosti.
Aké predstavy to boli, sa už nikdy presne nedozvieme. Habsburský dvor dôkladne zničil nielen všetky materiály okolo Rudolfovej smrti, ale aj akékoľvek jeho rukopisy. Zostali len oficiálne správy, a verzie vyhovujúce dvoru.
Mladučká barónka Mary Vetserová, milenka, ktorá mala len 16 rokov, totiž mladého Habsburga úplne zmenila. Prestal byť apatický a pokorný, stal sa odbojnejším a odvážil sa aj protestovať.
Tri dni pred smrťou zvedavci vypočuli následníkov rozhovor s otcom. Cisár vraj kričal: „Rob si čo chceš, ale ja s tým nikdy nebudem súhlasiť. Nie si hoden byť mojím synom." Rudolf vzdoroval: „Nech sa stane čokoľvek, ty musíš znášať zodpovednosť."
Chcel sa Rudolf rozviesť a zobrať si mladučkú barónku, ktorá vraj bola tehotná? Alebo išlo o politický spor, ktorý sa týkal Pruska ako spojenca? Otázkou zostáva aj to, prečo s Rudolfom zomrela aj barónka a aj to, ako umrela. Bol Rudolf vrahom mladej milenky a potom spáchal samovraždu? Alebo zomrela mladá barónka na následky potratu, ktorý si dala urobiť? A na čí nátlak? Odstránila vari následníka niektorá tajná služba pre jeho jasne nedefinované politické postoje? Musela Mary zomrieť tiež, lebo bola svedkom?
Následník zomiera v obci Mayerling, dvadsať kilometrov od Viedne, v miestnom poľovníckom zámku a rakúsko-uhorský dvor vydáva počas pár dní rozporné správy o infarkte, či samovražde v pomätenosti mysle.
Milenkina mŕtvola záhadne zmizne a Rudolf leží na katafalku s obviazanou hlavou (vraj mu chýbala časť lebky). Pohreb je síce slávnostný, ale rýchly, a potom nastáva veľké mlčanie. Čo si odniesol do hrobu František Jozef I. a čo ostatní svedkovia, sa zistiť nedá. Dokumenty neexistujú, ostáva len záhada.
