Jemný hodváb poznala Európa oddávna. Vedela, že pochádza z Ďalekého východu, ale nikto ho nevidel a nevedel opísať. Európania vedeli, že vzácna látka sa dopravuje Hodvábnou cestou, ale ich vedomosti o Východe sa tým končili. Prvý Európan, ktorý cestu prešiel a pobudol v ďalekej exotickej krajine 17 rokov, bol Benátčan Marco Polo. Slávny cestovateľ sa narodil v roku 1254 a zomrel v roku 1324 opäť v svojom rodnom meste. Odvtedy uplynulo 680 rokov.
Marco bol synom cestovateľa Nicola Pola, ktorý sa spolu s bratom Mateom v roku 1254 vydal na odvážnu cestu na východ do Ázie. Hoci sa o ceste odvážnych a podnikavých kupcov zachovalo pomerne málo písomných správ, vie sa, že viedla do Buchary a cez púšť Karakum.
Na druhej ceste sprevádzal bratov aj vtedy 17-ročný Marco. V roku 1271 prešli strastiplnú trasu Hodvábnej cesty a dostali sa až do Číny. Chán Chubilaj súrodencov požiadal o posolstvo, aby pápež do krajiny vyslal učencov, ktorí by čínskeho vládcu podrobne oboznámili s kresťanstvom.
Pápež žiadosti vyhovel a do Číny vyslal v roku 1289 františkánskeho mnícha Giovanniho de Montecorvina. Jeho pôsobenie bolo napriek odporu kresťanských fundamentalistov úspešné a dve rôzne náboženstvá sa začali spoznávať.
Chán bol Mongol a konvertoval na budhizmus, Mongoli ako dobyvatelia Číny začali používať tibetské písmo a prijali čínsku kultúru. V tejto priaznivej atmosfére mohol Marco Polo zostať v Číne, a dokonca pracovať ako vysoký štátny úradník, čo mu umožňovalo zoznámiť sa so životom dynastie, ale aj obyčajného ľudu.
Až roku 1292 sa Marco vrátil späť do Európy loďou cez Zadnú Indiu, Jávu (alebo Borneo), Sumatru, Nizobary, Andamany, Cejlón, Prednú Indiu, severnú Perziu, Arménsko a Malú Áziu. Chán platil jeho cestu, lebo sprevádzal princeznú, ktorá sa mala stať manželkou perzského vládcu. Marco sa zoznámil aj so zvykmi národov a prírodnými podmienkami južnej a prednej Ázie a domov sa vrátil po trojročnej ceste celým ázijským kontinentom.
V roku 1298 ako zajatec v Janove (obchodne si Janov a Benátky na Blízkom východe konkurovali) napísal Polo knihu, ktorú nazval Milión. Cestopis podrobne vykresľuje jeho dobrodružnú cestu a život v Číne.
Ešte za Marcovho života ho preložili do mnohých jazykov a išlo vlastne o jediné dielo svojho druhu, keďže v tom čase nijaký Európan nemohol Čínu a ostatné ázijské krajiny poznať lepšie ako Marco Polo.
Ukázal Európe, že aj iné krajiny majú vysokú kultúru, dejiny a tradície, čo pyšní Európania neradi prijímali a dokonca veľká časť, aj z vysokej cirkevnej hierarchie, odmietala.
Polov cestopis potom upadal do zabudnutia, až o dve storočia sa k nemu dostal Krištof Kolumbus, ktorého podnietil na výpravu do Indie - ale západnou cestou.
Mnohí, aj novodobí cestovatelia a historici, podozrievajú Marca Pola, že v Číne nikdy nebol. Hlavným argumentom je, že nespomína Veľký čínsky múr, hoci musel cestovať popri ňom.
Iní odpovedajú, že v 13. storočí múr nemal dnešnú podobu, dokončili ho až v 15. storočí. Mongoli múr nepotrebovali, dynastia Jüanovcov ovládala severnú Čínu i Mongolsko. Neskoršie mongolské vlády po oslabení svojej moci však stavali obranné opevnenia proti nájazdom divokých kočovných kmeňov. Do dnešnej podoby Číňania múr dostavali až v čase, keď Mongoli stratili moc nad Čínou a krajina sa začala izolovať od Strednej Ázie. Zanikla tým aj Hodvábna cesta a hodváb, ale aj iné tovary sa už na takú vzdialenosť dlhé storočia neprepravovali. Marco Polo teda podľa nich v Číne bol a neklamal.
Európa po Polovi už nemala podobne významného cestovateľa až do obdobia zámorských objavov, keď však bádateľom slúžili na dlhé cesty omnoho vhodnejšie trojsťažňové karavely. Ďaleký východ sa zo zorného poľa Európanov stratil aj preto, že Turci obsadili územie Byzantskej ríše a Blízkeho východu a Stredozemné more, teda aj Benátky a Janov, začali strácať prvenstvo v obchode.
Cesty začali smerovať na západ, Atlantik otvoril nové obzory, objavil sa i nový kontinent. Nebyť „prvolezca" odvážneho Marca Pola a jeho knihy, Európa by o Číne ešte dlho nevedela nič. Polo jej ukázal Východ, jeho kultúru, ale aj toleranciu, veď v Číne prežil sedemnásť rokov.
