FOTO - ARCHÍV
Nostradamus sa preslávil prorockými veršami. Takmer každá významná politická alebo spoločenská udalosť je konfrontovaná s Nostradamom. Nebol to nijaký vyšinutý prorok zapisujúci v tranze budúcnosť. Úspechy mal počas svojho života, slávny zostal aj po smrti. Napriek veľmi voľnému výkladu jeho predpovedí ostáva Michel de Nostradamus mužom renesančného humanizmu. V nedeľu uplynie 500 rokov od jeho narodenia.
Narodil sa v roku 1503 v provensálskom mestečku Saint-Rémy v zámožnej a vzdelanej rodine. Jeho rodičia, pôvodom španielski židia, prijali katolícku vieru, ale rodina bola aj tak neustále pod dohľadom inkvizície.
Otec ho viedol k láske k humanitným vedám a Nostradamus sa čoskoro začal venovať štúdiu alchýmie. Veľmi skoro sa prejavili predpoklady na štúdium matematiky a astrológie. Rodičia ho však prinútili vyštudovať medicínu.
Svoje čerstvé vedomosti a neustávajúcu vedeckú zvedavosť si rýchlo po zložení skúšok vyskúšal v praxi, keď na Európu udrela epidémia moru. Na rozdiel od svojich kolegov neliečil Nostradamus chorých prikladaním pijavíc, ale hygienou. Vďaka inštrukciám o čistote, vetraní a neustálom vymieňaní posteľnej bielizne nakazených zachránil tisíce ľudí.
Po ústupe epidémie sa v roku 1529 vrátil do Montpellier, aby sa stal doktorom medicíny. Za svoje úspechy pri liečbe moru dostal profesorské miesto, ktoré však musel po vyhrážkach kolegov a inkvizície opustiť. Nasledujúcich desať rokov sa venoval liečbe moru a príprave lekvárov. Je autorom receptov na konzervovanie ovocia v podobe lekvárov.
Napriek svojim vedomostiam nedokázal pred morovou nákazou ochrániť vlastnú rodinu a v roku 1537 osamel. Nasledujúcich šesť rokov strávil na cestách medzi kráľovskými dvormi. Povesť schopného okultistu, liečiteľa a vynikajúceho lekára mu otvárala dvere šľachtických sídel. Páni boli unavení rigoróznou interpretáciou prírody a sveta katolíckou cirkvou.
Počas ciest do Talianska často experimentoval s halucinogénnymi rastlinami. Na Sicílii ho derviši naučili, ako sa priviesť do tranzu pod vplyvom muškátového orecha a sviečky. Na ceste k neortodoxnému poznaniu ho stále ďalej hnala renesančná predstava o človeku ako výsledku duchovných a materiálnych síl. Keď po 30 rokoch uverejnil v roku 1555 svoje proroctvá Storočia rozdelené do 10 kníh (viac ako tisíc štvorverší), bol už Nostradamus na vrchole pod ochranou kráľovského dvora.
Katarína Medicejská ho pozvala na dvor do Paríža, aby čítal budúcnosť jej detí. Stal sa osobným lekárom panovníka Charlesa IX. a tešil sa dôvere Henricha II. Len vďaka tomu ušiel osudu okultného heretika. Medzi jeho blízkych patril najväčší renesančný spisovateľ Rabelais a básnik Ronsard.
Napriek neustálej fascinácii jeho proroctvami sa dnes odborníci zhodujú, že niektoré z nich sa nám intrepretovať nepodarí. Nostradamus bol človekom svojej doby a používal jazyk, ktorý je pre nás z veľkej časti nezrozumiteľný. Ako prorok sa preslávil, keď štyri roky pred turnajom, na ktorom zabil mladý vojvoda Gabriel de Montgomery panovníka Henricha II. - manžela Kataríny Medicejskej - predpovedal jeho smrť.
Nostradamus údajne predpovedal nástup Hitlera, Stalina, zavraždenie Kennedyho alebo tragickú nehodu princeznej Diany. Jeho dielo je v západnej civilizácii čítanejšie ako Biblia.
Dramatická interpretácia jeho poetického diela viedla od čias prvého vydania k rozdeleniu na jeho absolútnych obdivovateľov a odporcov. Samotný Nostradamus bol až do svojej smrti (sám si ju predpovedal na jún 1566) predovšetkým mužom vedy. Jeho myslenie, podobne ako jeho ďalších humanistických spolupútnikov vychádzalo z harmonickej predstavy o svete, kde minulosť a budúcnosť zohrávajú identickú úlohu. Poznačený a sýtený štúdiom kabaly, alchýmie a okultných vied sa Nostradamus dopracoval k poetickej forme prognózy. Jeho záhadný jazyk nie je podľa odborníkov alibistický, vychádza iba z vtedajšieho presvedčenia ľudí, že neznáme veci musia byť zašifrované. Nostradamovi kritici tvrdia, že jeho predpovede majú mnoho slabín. Chýba im presné datovanie (s výnimkou požiaru Londýna a vypuknutia francúzskej revolúcie).
Sám Nostradamus niekoľkokrát priznal, že sa v predpovediach mýlil, no niektorí jeho dnešní interpreti jeho texty vykladajú tak, aby naplnili očakávania ľudí, že budúcnosť neznamená neistotu.
Aj z tohto pohľadu môžeme vnímať Storočia pokorného a obetavého lekára ako reakciu na neistotu doby, v ktorej žil. Nostradamus veril, že sa k víziám dopracoval vedeckou metódou. To, že vtedy rodiaca sa veda experimentovala s paranormálnymi a špekulatívnymi teóriami, neznižuje hodnotu jeho diela.
Autor: MICHAL HAVRAN ml. pre SME
