FOTO - ARCHÍV
Územie dnešného maďarského hlavného mesta je obývané od praveku. Budapešť, ako ju poznáme dnes, však vznikla až 17. novembra 1873, keď sa oficiálne zjednotili dovtedy samostatné kráľovské mestá Budín, Pešť a mestečko Starý Budín. V pondelok to bude presne 130 rokov.
Budín, hlavné sídlo panovníkov stredovekého Uhorského kráľovstva, vznikol pri dôležitom brode cez rieku na mieste usadlosti z doby bronzovej. V dobách rímskej ríše vzniklo na mieste dnešného Starého Budína (Óbuda) rímske mesto Aquincum, sídlo provincie Pannonia. Rimania postavili aj prvý doložený vojenský tábor na náprotivnom brehu Dunaja a položili tak základ neskoršej Pešti.
Na strategicky výhodnom mieste vedľa ruín rímskeho mesta sa pravdepodobne nachádzalo sídlo hunského vodcu Attilu a rovnako sídlo Arpádovcov, ktorí stáli na čele maďarského kmeňového zväzu.
Starý Budín a Budín, od 13. storočia posilnené kamenným hradom, sa rýchlo stali centrom vznikajúceho Uhorska. Náprotivná Pešť (ktorej meno asi pochádza zo slovanského slova pec), bola už v 12. storočí prekvitajúcim mestečkom, ktoré obývali nemeckí obchodníci.
Rozvoj stredovekých miest prerušila turecká okupácia v roku 1541. Oslobodiť Budín spod tureckej vlády sa podarilo spojeným vojskám viacerých európskych krajín po trojmesačnom obliehaní až v roku 1686.
Napriek odchodu Turkov však Budín i Pešť na viac ako storočie nezískali späť svoj niekdajší význam. Centrom Uhorska a sídlom snemu bol v tom čase Prešporok, dnešná Bratislava.
Nový rozvoj vtedy ešte prevažne Nemcami obývaných miest prichádza spolu s oživením maďarského národného hnutia od 30. rokov 19. storočia. Vtedy vznikla aj myšlienka zjednotenia Budína a Pešti do jedného mesta. Začalo sa objavovať spojené meno Budapešť.
Pešť sa postupne stala obchodným centrom Uhorska a do Budína sa vrátili niektoré administratívne úrady. V oboch mestách sa začal stavebný ruch, bolo postavené Národné divadlo a začala sa výstavba prvého kamenného mosta cez Dunaj.
Najväčší rozvoj však Budín aj Pešť zažili až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867. Maďarská politická elita potrebovala aj v medzinárodnom porovnaní dôstojné hlavné mesto, ktoré by zodpovedalo jej ambicióznym politickým, národnostným a ekonomickým cieľom.
Uhorská vláda preto začala tlačiť na vedenie Budína a Pešti, aby podnikli kroky vedúce k zjednoteniu. Oficiálne spojenie oboch miest tvoriacich jeden organický celok rozdelený Dunajom však nebolo také jednoduché, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Konzervatívnejší Budín sa bál prevahy dynamickejšej Pešti, tá naopak nebola celkom nadšená myšlienkou spojenia s chudobnejším Budínom. Obe mestá so zjednotením súhlasili, predstavovali si ho však niekedy vo vzdialenejšej budúcnosti. Uhorská vláda a parlament, ktorý opäť sídlil v Budíne, sa preto rozhodli postaviť mestá pred hotovú vec. Parlament v roku 1872 odhlasoval zákon o zjednotenej Budapešti.
Na jeho základe vypísali voľby už do jednotnej mestskej rady. Sedemnásteho novembra 1873 zjednotená budapeštianska radnica oficiálne prevzala kompetencie zanikajúcich radníc bývalých miest a vznik Budapešti tým bol zavŕšený.
Nová Budapešť bola potom až do konca storočia najrýchlejšie sa rozvíjajúcim mestom Európy. V roku 1827 mali Budín, Pešť a Starý Budín dohromady 94 000 obyvateľov. V roku 1896 už 617 856, na začiatku ďalšieho storočia bola Budapešť ôsmym najväčším mestom Európy.
Mesto opanovala stavebná horúčka, ktorá vytvorila dodnes pretrvávajúci obraz budapeštianskeho centra. Vznikli známe bulváre, okruhy, továrne a robotnícke štvrte. Výstavba a rozvoj priemyslu priťahovali do Budapešti obrovské množstvo ľudí z celého Uhorska i spoza hraníc. Pre rozkvet budapeštianskych tovární bol napríklad rozhodujúci príchod tisícov kvalifikovaných rakúskych a českých robotníkov, ktorých sem pritiahli platy, ktoré boli v tom čase najvyššie v celej monarchii.
V roku 1887 začala v Pešti jazdiť prvá električka, v roku 1895 metro, ktoré bolo po londýnskom druhé v Európe. Začala sa stavba najznámejšej budovy mesta, neogotického parlamentu.
Rozvoj mesta v rokoch pred prvou svetovou vojnou postupne ustával a po rozpade Uhorska sa Budapešť naraz stala predimenzovaným hlavným mestom radikálne zmenšeného Maďarska. To do určitej miery platí dodnes.
