FOTO – ARCHÍV
O štvrť na deväť preladila na stanicu CBS. Z reproduktora sa ozval hlas: „Observatórium v Mount Jenning zaznamenalo výbuchy na planéte Mars.“ Po chvíli tanečnej hudby hlásateľ oznámil, že do polí neďaleko mesta dopadol meteorit. Hlas reportéra sa odrazu zajakával: „Preboha! Niečo čudné presvitá z hmly! Vyzerá to ako sivý had. Sú ich stovky! Nie sú to tykadlá? Už vidím obrysy - je to veľké, obrovské ako medveď, ligoce sa to ako mokrá koža - ale tá tvár - vážení poslucháči, je to neopísateľné. Hadie oči, z úst kvapkajú sliny, bezkrvné pery sa chvejú.“ Hlas oznámil, že z obrovských kovových cylindrov sa na New Jersey, Chicago aj St. Louise valia tisíce Marťanov vyzbrojených „tepelnými lúčmi“, a jedovatým plynom práve zničili 7000 členov Národnej gardy. Mary zbledla a vybehla na ulicu plnú ľudí s uterákmi okolo hláv „na ochranu proti marťanskému plynu“. Stala sa jednou z mnohých obetí paniky, ktorú vyvolala rozhlasová hra Orsona Wellesa na motív sci-fi románu H.G. Wellsa Vojna svetov. Najslávnejšia mediálna mystifikácia trvala niekoľko hodín. Strhla sa pred 65 rokmi.
Pritom by stačilo, keby si Mary, a s ňou približne milión oklamaných poslucháčov, preladili rádiostanicu o pár minút skôr. Počuli by zvyčajné „CBS uvádza“ a úvodné slovo autora. V momente, keď sa Orson Welles v rozhlasovom štúdiu konečne zbadal a prerušil hru oznamom, že ide len o fikciu, davy ľudí už utekali do lesov a rabovali obchody. Diaľnice sa upchali, policajné stanice obliehali ľudia prosíkajúci o plynové masky.
„Vypnite prívod elektriny, zamerajú nás,“ kričal jeden. V Indianopolise vtrielila uprostred omše do kostola žena a vrieskala: „Zničili New York! Nastal koniec sveta!“ Osamelý mestský paranoik zašepkal: „Konečne prišli,“ a vrhol sa zo strechy domu.
O pár hodín začali zmätení obyvatelia vyliezať z úkrytov. Postupne sa dozvedali, že podľahli veľkolepému neplánovanému klamu. Hŕstka zúrivcov sa vybrala k budove rádia CBS a vypálila ju do tla.
Autor hry Orson Welles vtedy už sedel v bezpečí priateľovho bytu a pripravoval sa na smutný koniec kariéry. Stal sa však opak. O pár týždňov vyšetrovacia komisia skonštatovala, že vysielanie hry, ktorá simulovala normálnu reláciu, neporušilo žiaden zákon a Welles už mal na stole ponuku z Hollywoodu. Do dvoch rokov, vo veku 25 rokov, dokončil svoje vrcholné dielo - slávny americký film Občan Kane.
Niekoľko hodín „marťanskej“ paniky zanechalo ďalekosiahle následky. Prvá veľká prezentácia moci médií bola na svete. Okamžite sa vytvorila skupina presadzujúca zavedenie cenzúry.
Psychológovia mali dosť materiálu na analýzy na niekoľko generácií. Efektu pomohol aj zlatý vek rozhlasu, v nedeľu večer zvykla počúvať rozhlas celá Amerika.
„Vojna svetov ukázala, že pár cvičených hlasov doladených zvukovými efektmi dokáže presvedčiť masy aj o najväčších nezmysloch,“ napísala vtedy komentátorka denníka New York Tribune Dorothy Thompsonová. „Hilterovi sa len pred mesiacom podarilo vyľakať Európu až do biela, ale ten má aspoň za sebou skutočnú armádu,“ dodala.
Dnešní skúsení konzumenti by zrejme potrebovali premyslenejší vzruch. Špekulácie okolo mediálnej manipulácie však dostávajú stále nové sústa. V roku 1997 vznikol film Wag the dog („Vrtieť psom“). Tím fiktívneho prezidenta v ňom zahltil médiá zinscenovanými správami vojny v Albánsku, aby zasunul do spravodajského tieňa aférku prezidenta a skautky v Oválnej pracovni. Najextrémnejší špekulanti upozorňujú, že aféra amerického prezidenta Billa Clintona s jeho praktikantkou vypukla až po vzniku filmu a pomohla odpútať pozornosť od jeho politiky.
Od pamätného večera roku 1939 prešlo vyše polstoročie. K stretnutiu s Marťanmi zatiaľ nedošlo. K Červenej planéte má na prelome rokov 2003 a 2004 doraziť päť ozajstných pozemských kozmických sond. Skôr ako invázia zelených príšer sa aktuálnym pomaly stáva scenár podľa románu Raya Bradburyho Marťanská kronika, v ktorom pozemskí kolonisti vyženú rozvinutú civilizáciu Marťanov z ich vlastnej planéty.
Autor: Zuzana V. Očenášová
