FOTO – ARCHÍV
Nástup marxizmu na Grenade zastavila Amerika. Prezident Ronald Reagan na maličký ostrov v Karibiku poslal vojakov a bol rozhodnutý zastaviť komunizmus, ktorý sa šíril z Kuby. Mnohí experti tvrdili, že Operácia hnevu na Grenade, musí byť záležitosťou hodín, nanajvýš dní. Američania nakoniec bojovali dva mesiace. Včera uplynulo 20 rokov od začiatku vôbec prvej víťaznej americkej vojenskej akcie proti marxistickej vláde.
Na Grenade to nebolo vôbec ľahké. Proti Američanom sa postavilo počasie, šťastie a neočakávane tvrdý odpor kládli aj miestni vojaci podporovaní Kubáncami. Odpor bol taký silný, že Američania dokonca pomýšľali na taktický ústup.
Reagan vyslal na ostrov najskôr iba 1200 mužov. Aj tí sa však mali problém dostať na pevninu. Nevyšli americké predpovede počasia: rozbúrené more nedovolilo lodiam priplávať na potrebnú vzdialenosť k brehom a námorná pechota tak na začiatok nemohla zasiahnuť do bojov.
K tomu sa pridala aj smola: za dvadsať sekúnd sa zrútili tri vrtuľníky Black Hawks. Grenadskí vojaci pritom zostrelili iba jeden, ďalšie dva vzápätí padli pri záchrannej akcii.
Američania potrebovali posily. Reagan poslal na Grenadu ďalších mužov, na záver tam bojovalo 7000 Američanov.
Vojenský útok na Grenade sa odohrával v mimoriadne napätej medzinárodnej situácii. Moskva iba pár týždňov predtým zostrelila juhokórejské dopravné lietadlo s vyše dvesto cestujúcimi na palube. Američania utrpeli veľkú stratu v Bejrúte, kde moslimský atentátnik odpálil budovu, v ktorej bývali americkí vojaci: 240 ich zomrelo. A do Oválnej pracovne prezidenta prichádzali deň čo deň zlé správy z Grenady.
Najskôr preniklo, že v najväčšom meste Grenady Salinas sa objavili Kubánci. Išlo o vojenských inžinierov, ktorí začali budovať vojenské letisko. Keď potom podpredseda vlády Bernard Coard zorganizoval marxistický puč a na Grenade vypukla v podstate občianska vojna, Ronald Reagan bol pripravený na použitie sily.
Zámienkou na vyslanie vojakov boli americkí občania na ostrove. Na Grenade vtedy bola zhodou okolností tisícka amerických študentov medicíny. Práve tých išli Američania zachraňovať.
Americká verejnosť o príprave útoku na Grenadu nič netušila. Prvá správa sa dostala na verejnosť až po začatí útoku. Neskôr vysvitlo, že celú akciu riadil zo suterénu Bieleho domu dobre utajený plukovník Oliver North. Ten, ktorý neskôr spôsobil Reaganovi obrovské problémy: organizoval tajný predaj zbraní do Iránu a z utŕžených dolárov financoval contras v Nikarague, ktorí mali zvrhnúť tamojší ľavicový režim sandinistu Daniela Ortegu.
Po dvojmesačnom ťažení ohlásil Reagan víťazstvo a zvrhnutie marxistického režimu na Grenade. V bojoch zahynulo relatívne málo vojakov: Američania prišli o 19 mužov, Grenadčania stratili 49 bojovníkov a Kubánci 29.
Intervencia proti Grenade bola v podstate náhradným vojenským konfliktom s Kubou, ale nepriamo aj s Nikaraguou. Ronald Reagan akciou dokázal viacero vecí: išlo o prvé vojenské víťazstvo USA po prehre vo Vietname. Reaganovi ďakovali aj mnohé vlády karibského regiónu, pretože sa obávali šírenia marxizmu. A neskôr si americkí historici všimli, že víťazstvo na Grenade bolo vôbec prvým americkým vojenským víťazstvom nad marxistickou vládou. Aj keď iba na Grenade.
