Pre Henryho Forda znamenala pásová výroba splnenie jeho dávneho sna: ponúknuť na trh automobil, ktorý by si mohol dovoliť každý. Pre svet bola pásová výroba jedným z hlavných míľnikov v rozvoji masového priemyslu. Automobilka Ford spustila ...
Pre Henryho Forda znamenala pásová výroba splnenie jeho dávneho sna: ponúknuť na trh automobil, ktorý by si mohol dovoliť každý. Pre svet bola pásová výroba jedným z hlavných míľnikov v rozvoji masového priemyslu. Automobilka Ford spustila prvú pásovú výrobu pred 90 rokmi - 7. októbra 1913.
Na počiatku 20. storočia sa automobily montovali ručne, kus po kuse. To, samozrejme, do veľkej miery zapríčiňovalo ich vysokú cenu, ktorá bránila rozšíreniu automobilizmu do sveta a medzi všetky spoločenské vrstvy.
Keď v roku 1908 predstavil Henry Ford svetu svoje nové vozidlo model T, nazval ho automobilom pre každého. Model T bol príkladom strohého, jednoduchého dizajnu, všetky jeho súčasti boli pevne dané, voliteľná nebola dokonca ani farba. Napriek tomu sa vyrábal až do roku 1927, a to v nezmenenej podobe. Jeho uvádzacia cena bola 850 dolárov. Výroba jedného kusa modelu T trvala na tie časy rekordných 12 a pol hodiny, ale už onedlho to trvalo sotva polovicu. Keď totiž Fordova automobilka prvýkrát spustila výrobu na posuvnom montážnom páse, Ford dosiahol svoj sen. Model T sa zakrátko vyrábal už za šesť hodín, pričom sa predával za menej než 300 dolárov.
Vďaka tomu mohol Ford dokonca zvýšiť platy svojim zamestnancom. V tých časoch išlo o priam prevratnú záležitosť, keď si robotníci z automobilky mohli sami dovoliť kúpiť produkt, ktorý vytvárali.
Posuvný pás bol jedným z „objavov“, ktoré Forda zapísali do moderných dejín. Nebol to však jeho vynález - automobilového kráľa inšpiroval podobný systém využívaný v tom čase v baliarňach mäsa v Chicagu či Cincinnati. Systém posuvného pásu tu predstavovali vozíky s mäsom pripútané na pohyblivých reťaziach.
Ani tu však nebola myšlienka „hýbajúcej sa“ práce objavená. Prvou masovou výrobou v tejto forme sa podľa všetkého zaoberali už starovekí remeselníci v Egypte okolo roku 1435 pred n. l. najmä pri výrobe bojových vozov. Ďalším príkladom zo staroveku je Čína, kde sa podobným spôsobom zostrojovali luky od 2. storočia pred n. l. Zaujímavý je aj variant pásovej výroby, v ktorej je pohyblivým elementom voda. Takto svoje vodné kanály v 15. storočí využívali konštruktéri lodí v benátskom prístavisku Arsenal, kde dnes sídli lodné múzeum. Podľa tradícií boli tunajší majstri schopní skonštruovať klasickú benátsku obchodnú loď za jedinú hodinu.
Prvým skutočným počiatkom modernej masovej výroby, ktorá neskôr viedla k Fordovmu pásu, bol takzvaný americký systém manufaktúry, ktorý vynašiel roku 1799 Eli Whitney, keď podľa neho začal pre americkú armádu vyrábať muškety.
Základom pre tento systém, a teda aj pre posuvný pás bola výroba kompatibilných súčiastok, ktoré sedeli na každý kus výrobku. Tým sa výrazne zredukovala náročnosť samotnej práce, vďaka čomu ju mohli začať vykonávať aj menej zruční a nevyučení mechanici, ktorí, samozrejme, stáli spoločnosť menej peňazí.
Ďalším príkladom by mohla byť manufaktúrna výroba bicyklov okolo roku 1800, no tá v tom čase prekvapivo produkovala omnoho drahšie bicykle než tradičná ručná.
Pásová výroba sa používa dodnes nielen v oblasti výroby automobilov. I keď čas overil, že je tou najrýchlejšou, najlacnejšou, a teda nejefektívnejšou, jednoznačne patrí medzi najstresujúcejšie pracoviská sveta. K nepretržitému hluku, rušivým vibráciám a prirodzenému strachu pri manipulácii s nebezpečnými strojmi či extrémne ťažkými predmetmi sa iste pridáva aj pocit absolútnej anonymity a nahraditeľnosti.
