FOTO – ARCHÍV
Americký astronóm Edwin Powell Hubble v 20. a 30. rokoch minulého storočia dokázal, že vesmír je oveľa väčší, ako sa predtým myslelo a že naša Mliečna dráha je iba jednou z množstva galaxií. Navyše zistil, že tento obrovský vesmír nie je nehybný, ale sa rozpína. Dal tak pevný základ kozmológii, náuke o stavbe a vývoji vesmíru ako celku a kľúčovo ovplyvnil ľudské nazeranie na okolitý svet. V nedeľu uplynie 50 rokov od jeho úmrtia.
Narodil sa 20. novembra 1889 v Marshfielde v americkom štáte Missouri v rodine miestneho právnika. Neskôr sa presťahovali do Wheatonu na predmestí Chicaga. Od detstva obľuboval dobrodružné romány a prejavoval záujem o planétu Mars. Na wheatonskej strednej škole vynikol skôr ako športovec.
Po maturite v roku 1906 však dostal štipendium na chicagskú univerzitu. Bolo to málo, a tak si privyrábal doučovaním, letnými brigádami a ako laboratórny asistent u fyzika Roberta Millikana (prvý americký nositeľ Nobelovej ceny).
Dostal zvláštne fyzikálne štipendium, no sústredil sa na astronómiu a matematiku. Učil ho známy astronóm George Ellery Hale. Po promócii z fyziky a matematiky využil ponuku Rhodesovho štipendia a odišiel študovať právo na Oxfordskú univerzitu v Anglicku.
Po absolvovaní práva sa vrátil do Ameriky. Stal sa členom advokátskej komory v Louisville v štáte Kentucky. Mal úspešnú prax, ale nevydržal tam ani rok. Nebavilo ho to.
V roku 1914 nastúpil ako astronomický doktorand na chicagskú univerzitu a asistent v Yerkesovom observatóriu. Keď začiatkom roku 1917 skončil prácu na doktoráte, Hale mu ponúkol miesto na kalifornskom observatóriu Mount Wilson. Staval sa tam vtedy najväčší ďalekohľad sveta s 2,5-metrovým zrkadlovým objektívom.
V apríli 1917 však Spojené štáty vstúpili do 1. svetovej vojny. Hubble preto ponuku odmietol a prihlásil sa do armády. Cez noc dopísal dizertáciu, ráno zložil ústne skúšky a získal doktorát. V armáde na francúzskom fronte postúpil až na majora a v bojoch utrpel zranenie.
Po demobilizácii v lete 1919 vyrazil na Mount Wilson. Hale mu miesto podržal. Hubble mal obrovské šťastie, lebo tam mal možnosť pracovať s najlepším prístrojom.
Na Mount Wilsone pracoval až do roku 1942. Vtedy sa opäť hlásil na front, no presvedčili ho, že osožnejší bude ako vojenský vedecko-technický expert. Po vojne dostal jedno z najvyšších amerických vyznamenaní, Medal of Merit.
Znovu sa vrátil na Mount Wilson, aby pomáhal pri stavbe nového najväčšieho ďalekohľadu na svete s 5-metrovým objektívom pre observatórium Mount Palomar. „Očakávam, že s ním objavím niečo neočakávané,“ povedal Hubble.
S novým obrom, s 1,2-metrovým fotografickým ďalekohľadom takisto na Mount Palomare a opäť s 2,5 m ďalekohľadom na Mount Wilsone pozoroval až do konca života. Zomrel 28. septembra 1953 v kalifornskom San Marine na mozgovú porážku.
Hubblovo meno obsahuje viac astronomických termínov. V rokoch 1922 - 1926 vypracoval klasifikačný systém galaxií. V roku 1924 objavil premenné hviezdy cefeidy v galaxii NGC 6822 (popri takýchto pozorovaniach v galaxiách M33 a M31). To definitívne ukázalo, že galaxie sú vesmírne ostrovy podobné našej Mliečnej ceste, skladajúce sa z miliárd hviezd. V rokoch 1926 - 1936 určil, že priestorové rozloženie galaxií je homogénne aj v najväčších vzdialenostiach, takže pozorované galaxie vymedzujú priestor významný z hľadiska vesmíru ako celku. V roku 1929 objavil závislosť rýchlosti vzďaľovania galaxií od ich vzdialenosti, z čoho vyplývalo rozpínanie vesmíru.
Výsledky Hubbla a jeho kolegov na Mount Wilsone a inde znamenali skutočný zlom v zreálnení nášho pohľadu na vesmír. Ako sám povedal, „história astronómie je históriou vzďaľujúcich sa horizontov“.
Unikátny kozmický ďalekohľad, pracujúci od roku 1990 až dodnes na obežnej dráhe okolo Zeme, nie náhodou pomenovali práve po ňom. Hubble-človek aj Hubble-prístroj priniesli také prevratné poznatky o vesmíre, že astronómiu možno deliť na obdobie pred nimi a po nich.
