FOTO - ARCHÍV
Bol originálnym skladateľom, významným teoretikom, uznávaným pedagógom, špičkovým odborníkom na ľudovú hudbu a neúnavným organizátorom hudobného života. Drvivú väčšinu života prežil na Morave a v Brne, napriek tomu sa stal hudobníkom s vlastnou kapitolou v dejinách hudby. Než sa tak stalo, prežil Leoš Janáček dve tretiny života takmer bez povšimnutia. Včera sme si pripomenuli 75. výročie jeho úmrtia.
V roku 1848 sa okrem mnohých významných udalostí prihodilo aj to, že do moravskej obce Hukvaldy sa prisťahoval nový učiteľ. Jiří Janáček mal ženu a päť detí, ku ktorým pravidelne pribúdali ďalšie. Tretieho júla 1854 prišiel na svet chlapec, ktorý dostal meno Leoš. Napriek rodinnej tradícii však život nezasvätil kantorstvu, ale hudbe.
Ako jedenásťročného ho otec poslal do kláštora v Brne, kde získal všeobecné i hudobné vzdelanie. Než však našiel svoj vlastný hudobný jazyk, musel popísať kilogramy notového papiera a prehltnúť niekoľko sklamaní.
Strapatý agilný mladík mal vášnivú a tvrdohlavú povahu. Aj vďaka nej sa mimo hudobného centra dokázal vyrovnať s dohasínajúcim romantizmom a nastupujúcou avantgardou. Hoci vekom bol rovesníkom Antonína Dvořáka, jeho tvorba z posledného obdobia ho radí medzi najväčšie osobnosti hudby 20. storočia.
Podobne ako neskôr Bartók aj Janáček po období autorského hľadania prišiel k odbornému štúdiu folklóru. Objavil nezužitkované spôsoby hudobného myslenia, ktoré rozvinul vlastnou tvorbou. Vytvoril teóriu, ktorou sa usiloval geneticky vyvodiť vznik melódie a rytmu z nápevkov hovorenej reči.
Prvé náznaky osobitého autora prejavil Janáček v roku 1887 v opere Šárka. S hlasom začal narábať v duchu ľudovej hudby a psychologickým precítením textu dosiahol bohatšie rytmické útvary. Hoci sa ešte nedokázal úplne odpútať od tradícií, vo svojej publicistike, ktorú uverejňoval časopis Hudební listy, k nim zaujal kritické stanovisko.
Národopisná činnosť, ktorú rozprúdili prípravy na Všeslovanskú výstavu v Prahe roku 1895, Janáčka úplne strhla. Začal podnikať cesty do terénu, organizoval zberateľskú činnosť. Pri analýzach ľudovej hudby si uvedomil, že nemá zmysel pasívne ju preberať, ale pretvárať.
Desať rokov zápasil s veľkou realistickou drámou z Moravského Slovácka. Opera Jej pastorkyňa už obsahuje všetky typické znaky janáčkovského slohu.
Výstižne ich pomenoval spisovateľ a dôverný znalec jeho hudby Milan Kundera: „Brutálne juxtapozície namiesto prechodov, opakovanie namiesto variácií a vždy priamo k srdcu veci - iba taká nota, ktorá nesie niečo podstatné, má právo na existenciu.“
Prostredie milostných vzplanutí a prudkých vášní sa odvtedy stalo neodmysliteľným základom jeho zásadných kompozícií.
Kľúčové Janáčkovo dielo však malo pohnutý osud. V čase posledných úprav mu zomrela milovaná dcéra a vedenie pražského Národného divadla operu napriek úspešnej brnianskej premiére v januári 1904 niekoľkokrát odmietlo.
Našťastie, rýchly spád verejných udalostí vytrhol skladateľa z depresií. Janáček pod vplyvom búrlivých demonštrácií za českú univerzitu v Brne napísal klavírnu sonátu a sociálna tematika začala hrať v jeho tvorbe čoraz významnejšiu úlohu.
Keď konečne v roku 1916 Jej pastorkyňu triumfálne uviedli v Prahe a neskôr vo Viedni, svet objavil originálneho skladateľa. Janáček sa dostal do kontaktu s dielami najlepších autorov prvej polovice 20. storočia. Hoci najmä jagajúce sa akordické farby Debussyho zanechali v jeho tvorbe výrazný odtlačok, vlastnej poetiky sa už nevzdal.
Šesťdesiatdvaročný skladateľ nadobudol umeleckú sebaistotu a vychŕlil svoje hlavné diela, ako napríklad operu Príhody líšky Bystroušky, Concertino pre klavír a orchester, Glagolskú omšu či Symfoniettu.
Každé z nich prinieslo niečo nové a zaslúžilo by si samostatnú zmienku. Za všetky spomeňme jedno, jeho vlastnými slovami: „Chcem, aby moja hudba bola čo najbližšia duši českého ľudu! Zdá sa mi, že najlepšie sa mi to podarilo v Symfoniette.“
Veľká osobnosť hudby zostala po celý život verná rodnej Morave. Väčšina ľudí Janáčka síce pozná ako skladateľa, ale on sa neotočil k rodinnej tradícii úplne chrbtom. V Brne založil konzervatórium a bol profesorom majstrovskej školy.
