FOTO - ARCHÍV
Svadby, krsty detí aj lodí, tajné stretnutia milencov, automobilové preteky, orgie, obchody všetkého druhu - tam všade do čaší na stopkách, bakelitových pohárikov aj pupkov zhýralcov prúdi šteklivý mok. Ako pri všetkých dobrých veciach v živote, aj prvé ochutnanie lahodného šampanského zvykne sprevádzať horké sklamanie. Ak nováčik doteraz pil len osladené sýtené pavína falošne nazývané šampanským a pred ochutnaním toho ozajstného zlupol dobre pocukrený zákusok, vyvážená suchá chuť a korenistá aróma sa mu zarežú do jazyka ako britva. Ani nezacíti, že práve ochutnal najtemperamentnejšie z vín na tejto planéte, vynález poloslepého mnícha od benediktínov - šampanské. Dom Pérignon objavil zlatonosnú silu bubliniek okolo 4. augusta 1693, pred 310 rokmi.
Nikto presne nevie, kedy prešiel ľudským hrdlom prvý hlt šumivého vína. Isté však je, že sa v Anglicku objavilo ešte skôr, než ho podľa legendy objavil výmyselnícky mních Dom Pérignon z benediktínskeho opátstva z Hautvillers.
Táto legenda potvrdzuje, že omamné šampanské, pod vplyvom ktorého sa ľudia oddávna púšťali do najroztopašnejších kúskov, vymyslel muž posvätený mníšskym sľubom striedmosti.
Ako sa teda šumivé víno dostalo do Anglicka? Svetová encyklopédia vín ponúka nasledujúce vysvetlenie: Keď v Champagne prišla zima, víno v sudoch prestalo pracovať. Stredovekí vinári si to spočiatku mylne vysvetľovali ako dôkaz ukončenia kvasenia. Driemajúce víno previezli námorníci do Anglicka. Angličania na rozdiel od Francúzov už v tom čase víno fľašovali. V pivniciach hostincov na Britských ostrovoch sa víno zmenami teploty prebudilo a nepozorovane v ňom pokračovala alchymistická premena. Keď potom prekvapenému Angličanovi vystrelila zátka z fľaše a obila kus stropu, netušil, že v rukách drží niečo, čo v budúcnosti bude známkou luxusu, a ešte k tomu francúzskou.
Podľa iných zdrojov sa prvé šampanské objavilo už o storočie skôr, než sa Dom Pérignon narodil, a to v roku 1531 vo vzdialenom benediktínskom opátstve v Limoux na juhu Francúzska. Historici vína sa domnievajú, že Dom Pérignon sa od kolegov z Limoux mohol inšpirovať a ich pozorovania použiť ako základ pre svoju metódu.
Dom Pérignon skrýval pod mníšskou kapucňou hlavu špekulanta. Najprv experimentoval s miešaním rôznych odrôd hrozna vo vínnom mušte a vymyslel techniku sceľovania vín. Pravé šampanské vzniká zo spojenia odrôd Chardonnay, Pinot Noir a Pinot Meunier. Cez svoj zvláštny lis dokázal Dom Pérignon dostať aj z modrých bobúľ číry bezfarebný mušt.
Znovuobjavil pre Francúzov korkové štuple, ktoré po vpáde Rimanov z pivníc vymizli, a vymyslel základy procesu, ktorý dnes nesie honosný názov „méthode champenoise“.
Výrobu šampanského sprevádza rad zdanlivo nezmyselných činností a týždne tichého čakania pri dubových sudoch. Na začiatku sú lány viničov z oblasti Champaigne, na ktoré tam narazili už Rimania. Keď prvotriednym muštom, zvaným „cuvée“, prebehne kvasenie, vzniká „základné“ suché víno. Aby z neho niečo bolo, musí byť „vnútorne nevyrovnané“, mať potenciál pre chemickú drámu, ktorej výsledky po mesiacoch trpezlivého čakania vybúšia na jazyku v podobe rafinovaných buketov.
V základnom víne prebieha proces zvaný jablčno-mliečna fermentácia. S pridaným cukrom a vínnymi kvasinkami ho potom vinári odnesú do najhlbších pivníc v oblasti, ktoré do kriedových útesov z usadenín dávneho morského dna vyhĺbili ešte rímski dobyvatelia.
Čím pomalšie bude víno pracovať, tým bude vzácnejšie. Po niekoľkých týždňoch sa fľaše premiestnia do zošikmených stojanov. Nasledujúcich osem týždňov prichádzajú k fľašiam tichí služobníci a po troške fľaše potriasajú, aby posunuli sedimenty k hrdlu fľaše. Pravé šampanské potom nerušene drieme jeden až tri roky.
Nasleduje opatrné odstránenie sedimentov, do moku padne kvapka brandy a vinár mu rituálne nasadí korkový klobúk s košíkom z drôtu. Ešte jeden-dva roky odpočinku v pivnici a vynález mnícha môže s nami začať robiť nekresťanské zázraky.
Dom Pérignon by si mohol dať patentovať ešte jeden vynález. Na distribúciu svojho šumivého vína používal odvtedy mnohokrát úspešnú marketingovú metódu nedosiahnuteľnosti. Znie: „Šampanského má byť vždy málo.“
