FOTO – ČTK/AP
Jednoduchá veta, ktorá sa stala zaklínadlom. Z úst amerického prezidenta Johna Kennedyho totiž znela ako najzávažnejšie posolstvo. Kennedy ju povedal v Berlíne len dva roky po rozdelení mesta. Múr, ktorý tu v roku 1961 vyrástol, sa stal hranicou medzi slobodou a komunistickou diktatúrou. Kennedy povedal svoje „Ich bin ein Berliner“ presne pred 40 rokmi a pointa je v tom, že ju nehovoril len k obyvateľom Berlína. Táto krátka veta bola morálnym posolstvom celej rozdelenej Európe. Stala sa politickým programom.
Kennedy sa v rámci turné po Európe zastavil aj v rozdelenom meste. Známu vetu povedal priamo na hranici. Z vyvýšenej tribúnky na námestí Rudolph Wilde Platz videl pohraničníkov vtedajšej NDR a za nimi sovietske tanky.
Kennedy mal pred sebou skutočný obraz pojmu studená vojna. Tá v tom čase vrcholila.
Keď prezident prišiel do Berlína, mesto už bolo izolované. Američania zásobovali západný Berlín leteckým mostom, po ceste sa tam už dostať nedalo. Slobodný koridor, zo západného Nemecka do západného Berlína – na ktorom sa spočiatku dohodli zástupcovia štyroch okupačných mocností – začali plne kontrolovať východonemecké a sovietske vojská.
Práve tento Berlín si Kennedy vybral za najlepšie miesto pre zásadný prejav: po víťazstve nad tvrdohlavým sovietskym vodcom Nikitom Chruščovom v kubánskej raketovej kríze sa rozhodol, že musí jasne povedať, čo si myslí o komunistickom režime.
Staručký 87-ročný nemecký kancelár Konrad Adenauer ho práve pre jeho dovtedajšiu odmeranosť voči rozdeleniu Berlína akurát nezbožňoval. Oveľa viac veril spolupráci s francúzskym prezidentom Charlesom de Gaullom. Na hranici Berlína akoby zabudol na podozrievania a súčasne aj na to, že je takmer o polovicu starší ako Kennedy. Mladého prezidenta na tribúne objal a vzápätí ho zdvihol a povedal: „Ste pre nás zárukou slobody!“
Štyridsaťšesťročný Kennedy bol nervózny a na ospravedlnenie povedal: „Vidíte, napriek tomu, že som od vás oveľa mladší, to isté s vami nedokážem.“ Pripomenul tak svoj skoro celoživotný problém s chrbticou.
Potom začal hovoriť už o vážnych veciach: „Na svete je veľa ľudí, ktorí nerozumejú, alebo vravia, že nerozumejú, v čom spočíva hlavný rozpor medzi svetom slobody a svetom komunistickým. Nech sa prídu pozrieť do Berlína. Sú aj takí, ktorí vravia, že komunizmus je budúcnosť ľudstva. Nech sa prídu pozrieť do Berlína. Sú zasa ďalší v Európe, aj inde, ktorí vravia, že môžeme s komunistami fungovať. Nech sa prídu pozrieť do Berlína. Ale je aj zopár takých, ktorí pripúšťajú, že komunizmus je diabolský systém, ale to nám umožňuje dosahovať ekonomický progres. Nech sa prídu pozrieť do Berlína.“
A potom povedal, tú nezabudnuteľnú vetu. „Pred 2000 rokmi bola najpyšnejšia veta, ktorú mohol človek povedať, táto: Civis Romanum sum – Som občanom Ríma. Dnes je najhrdšou vetou, ktorú môže niekto v slobodnom svete vysloviť: Ich bin ein Berliner – Som Berlínčan.“
Kennedy tak vlastne sľúbil takmer 30 rokov vopred zjednotenie Nemecka a predznamenal tiež, že Amerika bude ešte rozhodnejšie stáť na strane slobody a demokracie.
Kennedyho slová považovala Moskva a celý socialistický blok, vrátane vtedajšieho Československa, za provokáciu a zasahovanie do vývoja „nezávislého“ štátu. O tri dni prišla odpoveď: do východného Berlína prišiel Nikita Chruščov.
Okolo vety sa viedli aj gramatické diskusie. Kennedy vedel po nemecky veľmi slabo. Vetu mu vraj do nemčiny preložil nemecký novinár akreditovaný vo Washingtone. Nie je jasné, ako sa do nej dostalo aj slovíčko ein, nemecký člen, ale podľa jazykovedcov dal vete celkom iný význam: veta Ich bin ein Berliner v skutočnosti znamená Som berlínsky koláč. Správne mala znieť: Ich bin Berliner. Ale nakoniec aj jazykovedci uznali, že posolstvo je jasné.
