László Bíró na známke. FOTO - ARCHÍV
jeho objavu ku Gutenbergovmu vynálezu kníhtlače. Najrozšírenejší druh pera na zemeguli v mnohých jazykoch dodnes nesie Bíróovo meno.
László József Bíró sa narodil v Budapešti 29. septembra 1899. Jeho život pripomínal románové postavy z konca monarchie. Podľa maďarského príslovia bol všetkým okrem obesenca.
Začal študovať medicínu, dlho však na škole nevydržal. Dospel vraj k záveru, že sa viac než v škole naučí priamo zo života. Pokúšal sa živiť ako hypnotizér, grafológ, automobilový pretekár, poisťovací agent, colný úradník. Okrem toho sa zaoberal maliarstvom, sochárstvom a samozrejme aj vynálezmi.
Ešte zamladi v Maďarsku vymyslel práčku spojenú s kuchynským sporákom, spolu s priateľom strojárom vynašli automatickú prevodovku, neskôr v emigrácii v Argentíne klinický termograf a nerozbitný zámok.
Po roku 1932 sa živil prevažne ako novinár. Táto práca ho vraj priviedla aj k jeho najvýznamnejšiemu objavu - guľôčkovému peru.
Inšpiráciou mu bol podľa vlastného životopisu pravidelný pohyb tlačiarenských rotačných valcov. Tie mu vnukli myšlienku, že otáčajúci sa valček alebo guľôčka na konci rúrky naplnenej atramentom by mohla zaistiť rovnomerné nanášanie farby na papier a tým umožniť jednoduché a rýchle písanie bez problémov, ktoré spôsobovali plniace perá.
Podľa inej legendy však na nápad prišiel pri pozorovaní detí hrajúcich sa o guľky. Jedna z guľôčok prebehla cez mláku a pri ďalšej ceste zanechávala na zemi mokrú stopu.
Cesta k použiteľnému nástroju na písanie bola ešte dlhá. Bíró nebol prvý, kto prišiel na tento základný princíp. Američan John Loud s podobným nápadom vystúpil už v roku 1888, pero nemeckej firmy Gold Lorenza z roku 1924 sa dokonca nejaký čas aj vyrábalo. Princíp guľôčkového pera si nechal v roku 1935 v Prahe patentovať aj Václav Klimeš. Všetky tieto perá však v praxi skôr nefungovali a mali minimálnu životnosť.
Prvé pokusy sa nevydarili ani Bíróovi. Okrem problému správneho uchytenia guľôčky mal najviac oštary so získaním vyhovujúceho farbiva. Bežne používaný atrament bol pre guľôčkové pero príliš riedky a z pera vytiekol. Hustejší, naopak, netiekol vôbec.
Do pokusov s atramentom zapojil Bíró aj ďalších ľudí. Výrazne mu pomohol mechanik Andor Goy, ktorého môžeme považovať za druhého otca guľôčkového pera. Goy pomáhal financovať ďalšie pokusy a on pravdepodobne pre pero vyvinul vhodnú špičku.
Spolupráca mužov mala neskôr nepríjemnú súdnu dohru. Goy začal po vojne v Maďarsku vyrábať vlastné guľôčkové perá, v roku 1949 však jeho firmu znárodnili. Maďarsko v jeho mene v roku 1960 zažalovalo firmu Biro-Patente A. G. Švajčiarske súdy po niekoľkých rokoch maďarskú žalobu odmietli a zdôvodnili to napríklad tým, že je čudné, aby sa štát zastával práv niekoho, koho predtým sám okradol.
Prvý vlastný patent na guľôčkové pero si nechal Bíró zaregistrovať ešte v Budapešti v roku 1938. Pero vyvinuté spoločne s Goyom sa začalo v roku 1939 vyrábať v Nemecku. Stále to však nebolo to pravé, pretrvali hlavne problémy s atramentom. Ďalšiemu vylepšovaniu pera zabránila vojna.
Podľa ďalšej legendy sa Bíró tesne pred vojnou náhodou v Juhoslávii stretol s úradujúcim argentínskym prezidentom. Vzhľadom na blížiacu sa vojnu prijal prezidentovu ponuku a emigroval do juhoamerickej krajiny. Tam samostatne dokončil pokusy so svojím perom.
Isté je, že úplne funkčné guľôčkové pero vhodné na masovú výrobu si Bíró nechal patentovať až v Argentíne v roku 1943. Sám však nedokázal zabezpečiť jeho výrobu a preto patent predal podnikateľovi Georgovi Martinnovi. Ten vo Švajčiarsku založil firmu Bíró-Patente A. G a zaistil rozšírenie guľôčkového pera do celého sveta.
Bíró zomrel v Buenos Aires v roku 1985. Vo svete a hlavne v Argentíne je dnes pravdepodobne známejší, ako vo svojej pôvodnej vlasti. Slovo biro sa v angličtine dodnes občas používa na označenie guľôčkového pera. Spojením jeho mena so slovom crayon (po francúzsky ceruzka) vznikol aj názov francúzskej firmy BIC, známeho výrobcu jednorazovo použiteľných pier. Deň Bíróovho narodenia je oficiálnym sviatkom argentínskych vynálezcov.
V inom, menej pozitívnom kontexte naopak Bíróovo meno spomínajú ekológovia. Vďaka lacnému guľôčkovému peru, ktoré je po minutí atramentu lepšie vyhodiť a kúpiť nové než opäť napĺňať, ho považujú za vynálezcu jednorazovo použiteľných výrobkov, ktoré dnes zaťažujú životné prostredie.
