
Pohľad do autokina v Prahe-Strahove.
FOTO - ČTK
Automobil znamená pre Američanov niečo celkom iné ako pre Európana. Stal sa symbolom ich dobyvateľskej duše, pomohol im psychicky zvládnuť rozľahlé priestory len postupne osídľovanej krajiny. V uzavretej bubline auta sa v Amerike odohrali už tisíce historiek. Američania sa v aute zoznamujú, prežívajú vášne, spia, vychovávajú deti aj dohadujú obchody. Už 70 rokov z pohodlného sedadla svojho auta môžu aj sledovať filmy na ohromných plátnach pod hviezdami. Prvý film pred zaparkovanými autami sa premietal v americkom Camdene v štáte New Jersey 6. júna 1933.
Vynález autokina poskytoval rozmanité výhody a v Spojených štátoch bol svojho času veľmi obľúbený. Inde však zostal okrajovou záležitosťou a dnes je zo všetkého najviac nostalgickým ohliadnutím za dávnymi časmi.
Všetko sa začalo vďaka Richardovi Hollingsheadovi. Mladý predavač áut a nadšený filmový fanúšik hľadal spôsob, akým spojiť svoje dve najväčšie lásky. Preto napol plátno medzi stromy v záhrade za domom v New Jersey, na kapotu auta postavil filmový projektor, za plátno postavil rádio a začal experimentovať.
Skúšal zvuk so zavretými, otvorenými aj pootvorenými oknami. Skúšal premietať za slnka, vetra, dažďa i za búrky, ktorú simuloval pomocou zavlažovača trávnika.
Nakoniec mu zostal jediný problém: keď autá parkovali jedno za druhým, ľudia vzadu zle videli. Preto vozy rozostavil do rôznych vzdialeností a predné kolesá im podkladal všetkým možným, až našiel ten správny uhol. Konečne zažiadal o patent na svoj vynález. Dostal ho 16. mája 1933.
Vstupné v prvom autokine bolo 25 centov na auto a 25 centov za osobu. Zvuk prúdil z troch veľkých reproduktorov vedľa plátna, jeho kvalita teda asi príliš netešila okolitých susedov.
Napriek tomu sa vynález začal v krajine rýchle šíriť. V roku 1942 už existovala v Amerike stovka autokín a do roku 1948 približne osemsto. K ich rozšíreniu prispela i vylepšená technológia zvuku, ktorý sa prenášal vysielačkou do rádií priamo v autách.
S povojnovým baby-boomom na prelome 40. a 50. rokov zaplavili autokiná rodiny s malými deťmi. Môžete vziať so sebou deti v pyžame a stráviť čarovný letný večer pod hviezdami - kto by sa trmácal do mesta do napchatého kina? lákali ich reklamní agenti.
Najväčšie zo všetkých bolo autokino Copiague v štáte New York pre 2500 áut. Najzaujímavejšie bolo „aerokino“, ktoré 3. júna 1948 otvoril Edward Brown pre autá a malé lietadlá v Asbury Parku v New Jersey. Malo kapacitu 500 áut a 25 lietadiel. Pristávacia plocha bola hneď vedľa kina a lietadlá sa stavali do radu za autá.
Pokles záujmu o autokiná sa vysvetľuje aj zavedením letného času. Mnoho rodičov nechcelo brať deti na predstavenie, ktoré sa začínalo o desiatej hodine večer. A s koncom baby-boomu jednoducho ubudlo zákazníkov. Sedemdesiate a 80. roky priniesli tvrdú konkurenciu v podobe káblových televízií a videa.
Mnoho autokín predalo svoje pozemky komerčným firmám, ktoré na nich postavili obchodné centrá. Do roku 1990 zostalo v Spojených štátoch 910 autokín. V súčasnosti zažíva tento originálny spôsob zábavy vďaka zavedeniu viacerých plátien a kvalitne prenášanému zvuku miernu renesanciu.
Sledovať film zo sedadla auta môžu už štyri roky aj Rusi. Americké autokino vymyslené pre nenáročného nemajetného diváka sa do Moskvy dostalo ako luxusný výstrelok a môžu si ho dovoliť len tí najsolventnejší.
„Je to vynikajúca vec, dá sa tu skvele relaxovať,“ pochvaľuje si 30-ročný Igor Martinov, opierajúci sa o svoj červený Nissan, v ruke pivo a cigareta. „A ak máte dobré auto s dymovými sklami,“ škľabí sa, „mládež si skvele užije.“
Prvé slovenské autokino zriadili v Košiciach. Pokusy o zavedenie autokina v Čechách - na pražskom Strahove, v Plzni či v Černom nad Orlicí - väčšinou neprežili dve sezóny. Možnože nastal čas vykročiť k iným alternatívam. Jednu zaujímavú navrhol svojho času Štefan Oršoš z prevádzkovateľskej agentúry Sisyfos strahovského autokina: „Uvažujeme o nápade premeniť na jeden večer autokino na byciklokino, v ktorom by automobilistov nahradili cyklisti.“
Autor: JITKA BOJANOVSKÁ, čtk