FOTO – REUTERS
Zachmúrené, šedivé londýnske ráno. Predpovede neklamali, dážď bol vytrvalý. Pri východe z Buckinghamského paláca bolo ale v zdanlivo obyčajný deň živo. Tiesnili sa tam kuchári, záhradníci, komorníci, celé služobníctvo. Ako prví videli, ako sa ich kráľovná, Alžbeta II., vybrala v ústrety obradu, ktorý má pre panovníka aj Britániu veľkú dôležitosť. Pred palácom ju čakal zlatý koč, ktorý ťahali ôsmi siví valasi - jeden z nich sa volal Snehulienka. Cestou do Westminsterského opátstva jej sprievod robilo asi 250 ľudí. Zástupcovia koruny, anglikánskej cirkvi a štátu. Bol to veľký deň pre Veľkú Britániu, krajinu, ktorá si ctí tradície. Pred päťdesiatimi rokmi vo Westminsterskom opátstve korunovali britskú kráľovnú, Alžbetu II. Bolo to 2. júna 1953.
Westminster, kde sa korunovácie uskutočňujú posledných 900 rokov, si včera pripomenul 50. výročie korunovácie omšou. V porovnaní s minuloročnými oslavami polstoročia Alžbetinej vlády to bolo oveľa skromnejšie (tak si to kráľovná priala) a s elektrizujúcou atmosférou spred pol storočia sa to nedá vôbec porovnať.
Prečo sa stala korunovácia pamätnou? Prispela k tomu BBC, ktorá prvýkrát odvysielala priamy televízny prenos. Televízory boli už pomerne rozšírené. Odhadovalo sa, že obrad sledovalo 27 miliónov divákov, ďalších 11 miliónov počúvalo prenos v rozhlase - v Británii pritom vtedy žilo len 36 miliónov ľudí.
Prišli novinári z celého sveta, napríklad aj Jacqueline Bouvierová, krásna mladučká novinárka z Washington Times-Herald. Neskôr ju svet spoznal ako prvú americkú dámu pod menom Jackie Kennedyová.
Pred očami miliónov divákov sa odohrávali scény, ktoré boli dovtedy prístupné len vyvoleným. Vrchol prišiel v okamihu, keď arcibiskup z Canterbury pozdvihol korunu nad hlavu kráľovnej a pomaly jej ju nasadil. Alžbeta II. sedela na korunovačnom tróne s panovníckym jablkom v ruke. „God save The Queen!“ ozvalo sa opátstvom.
Korunovácii predchádzali dlhé mesiace starostlivých príprav. Prvýkrát sa korunovačná komisia stretla v máji 1952. Kráľovná nastúpila na trón po smrti svojho otca Juraja VI. vo februári 1952. Keď kráľ zomrel, bola práve na ceste v Keni a prvýkrát za 200 rokov sa stalo, že nástupca bol v zahraničí.
Korunovačný obrad sa počas stáročí vyvíjal. Od korunovácie kráľa Williama IV. v roku 1831 patrí napríklad k obradu aj nasadenie korunovačného prsteňa, prezývaného aj svadobný prsteň Anglicka. Výnimkou bola len kráľovná Viktória, ktorá mala príliš malé prsty, a tak špeciálne pre ňu pripravili nový. Navliekli jej ho ale na nesprávny prst a kráľovná strávila obrad vo veľkých bolestiach.
Obrad korunovácie pozostáva zo šiestich častí, pričom najväčšia dôležitosť sa pripisuje pomazaniu. Olej sa vyrába podľa zvláštnej receptúry. Zlieva sa dohromady z pomarančového oleja, oleja z ruží, škorice, pižma a ambry.
Pre Alžbetu bola korunovácia krásna aj napriek nepriazni počasia. Keď mala jedenásť, videla, ako korunovali jej otca. Teraz mala len o šestnásť viac. Bola 39. panovníkom korunovaným vo Westminstri a len šiestou kráľovnou. Šesťročný princ Charles bol prvým dieťaťom v histórii, ktoré sa mohlo pozrieť na korunováciu ako nástupca. Dostal na túto udalosť ručne maľovanú pozvánku a z fotografií z ceremónie, ktorú strávil po boku kráľovnej matky, je zjavné, že ho obrad príliš nezaujal.
Verejnosť bola ale vzrušená už dávno pred korunováciou. Na asi sedemkilometrovej trase medzi Westminstrom a Buckinghamským palácom kempovalo v roku 1953 noc pred korunováciou viac než stotisíc ľudí. Len aby videli na vlastné oči korunovačný sprievod. Z rádií sa ľudia dozvedeli, že bola prvýkrát pokorená najvyššia hora sveta, Mount Everest. V tej chvíli sa tomu ale nikto nevenoval. V uliciach sa konali spontánne oslavy korunovácie, bola to príležitosť a vzpruha po svetovej vojne, ktorú Británia vyhrala, hoci za cenu obrovských obetí.
Kráľovná v elegantných bielych saténových šatoch vyšívaných znakmi Veľkej Británie a Britského spoločenstva národov mala veľký úspech.
Minuloročné oslavy ukázali, že kráľovná, ktorá má dnes 77 rokov je stále obľúbenou panovníčkou. Jej obdivovatelia tvrdia, že za celý ten čas nespravila žiadnu chybu ani v štátnych ani súkromných záležitostiach. To sa ale nedá povedať o ostatných členoch jej rodiny.
