Umberto Nobile v slnečnom Taliansku sníval o ľadovom severnom póle a dvakrát sa mu podarilo na toto neľudsky chladné miesto pozrieť. Možno nebol prvý, celkom určite sa ale zapísal do dejín. Záchranná akcia, ktorú spustili po havárii jeho vzducholode, ...
Umberto Nobile v slnečnom Taliansku sníval o ľadovom severnom póle a dvakrát sa mu podarilo na toto neľudsky chladné miesto pozrieť. Možno nebol prvý, celkom určite sa ale zapísal do dejín. Záchranná akcia, ktorú spustili po havárii jeho vzducholode, bola najväčšou v tej dobe. Nobile havaroval na severnom póle 24. mája 1928 – pred 75 rokmi.
Umberto Nobile bol dobrodruh, ktorý to v talianskej armáde dotiahol na generála. Medzi dvoma svetovými vojnami sa ale príliš nebojovalo a tak hľadal dobrodružstvo inde. Osudným sa mu stal severný pól.
Severný pól aj napriek tomu, že človek sa tam už dostal, zostával nedobytnou záhadou. A to aj desať rokov po fantastickom Amundsenovi, ktorý preskúmal južný pól. Je tam len ľad alebo aj kus zeme? Či nebodaj celý kontinent?
V roku 1926 sa dala dokopy silná zostava: Nór Roald Amundsen, Američan Lincoln Ellsworth a Talian Nobile. Na vzducholodi Norge preleteli v máji 1926 ponad severný pól a splnili si tak spoločný cieľ. Za 70 hodín a 46 minút preleteli z nórskych Špicbergov až na Aljašku.
Dodnes nie je celkom jasné, či boli prví. Pár dní pred nimi sa pochválil Američan Robert Byrd, že sa mu to podarilo na malom lietadle. Už vtedy vyzerala jeho správa o severnom póle prinajmenšom podozrivá.
Nebolo to však sklamanie z ukradnutého prvenstva, čo slávnych dobrodruhov pripravilo o radosť z úspechu. Pohádali sa v momente, keď sa vrátili domov. Cez noviny sa začali prieť, koho má vlastne svet oslavovať.
Ellsworth expedíciu zaplatil, Amudsen mal najväčšie skúsenosti a preto mal na starosti cestovateľskú časť výpravy a Nobile ako letec skonštruoval vzducholoď a bol jej kapitánom. Severný pól nemal svojho jasného hrdinu.
Nobile preto o dva roky neskôr zorganizoval novú výpravu. Ako šéf expedície sa posadil do vzducholode Italia a vrátil sa na sever. Ani táto výprava ale nebola bez škvŕn. Vyslala ju fašistická vláda Benita Mussoliniho. Rím zaplatil vzducholoď a posádku. Spolu s 16 členmi výpravy a Nobilovým teriérom Titinom sa na palubu dostala aj politika.
Pôvodne chcel Nobile zakotviť priamo na póle a vysadiť tam skupinu vedcov (na palube bol aj český profesor František Běhounek), ktorí by preskúmali krajinu. Nepodarilo sa a tak bol rád, že aspoň preskúmali veľkú časť územia okolo najsevernejšieho bodu Zeme. Bol to boj s ľadom, snehom, hmlou a vetrom. Nepomáhali ani vylepšenia na vzducholodi: telo lode bolo pogumované a kormidlo obalené dvoma vrstvami látky, aby nezamrzlo.
23. mája 1928 sa Nobile s posádkou tretíkrát v priebehu dvoch týždňov pokúsil priletieť k pólu. Na druhý deň ráno sa im to podarilo a na palube oslavovali.
Nobile do poslednej chvíle rozmýšľal, či sa vydá ku kanadským brehom alebo sa vráti na Špicbergy. Meteorológ na palube odporučil návrat domov. To rozhodnutie nebolo šťastné. Pre zlé počasie havarovali. Deviati členovia posádky sa ocitli na ľadovej kryhe. Ostatní sa aj so vzducholoďou potopili.
Akoby zázrakom sa Nobilovi podarilo zachrániť dostatok zásob, stan a vysielačku. A tak sa rozletela správa: SOS – Nobile. Po pár dňoch v stane na nich doľahla depresia. Na ich správy nikto neodpovedal. Zdalo sa, že ich nikto nepočuje.
Celé Taliansko čakalo na správu o obdivovanej expedícii. Talianska loď, ktorá mala posádku istiť, však trestuhodne váhala. Novinári pátrali po akomkoľvek SOS, kapitán Romagna tomu nevenoval veľkú pozornosť, myslel si, že posádka nemôže mať vysielačku.
Neskôr sa objavili vysvetlenia, že kapitán lode bol dosadený priamo fašistickým ministrom dopravy a ten celý čas považoval Nobileho výpravu za šialenstvo. Vraj si dokonca na nejakej recepcii pripíjal na potopenie Italie.
V tom čase sa ale už rozbehla najväčšia záchranná akcia tých čias. Sedem krajín vyslalo k severnému pólu lode a lietadlá. Prvú správu od stroskotancov zachytil po desiatich dňoch mladý Rus a okamžite sa to rozchýrilo.
K pólu sa vydal aj Amundsen, ktorý bol s Nobilom rozhádaný. Napriek nezhodám ho chcel zachrániť. Paradoxne to bol on, kto v ľade zomrel. Francúzske lietadlo, ktoré ho viezlo k Špicbergom, havarovalo.
Červený stan na ľadovej kryhe objavili Taliani a Nobilovým mužom zhodili zásoby jedla. Prvý pristál švédsky pilot Einar Lundborg. Vyčerpaného Nobila prinútil, aby nasadol a vrátil sa s ním do bezpečia. Havaroval ale aj Lundborgov stroj a tak si na záchranu musel počkať o niekoľko dní dlhšie. Ostatných mužov zachránili po 49 dňoch utrpenia Sovieti, ktorí do pátrania zapojili dva ľadoborce.
Nobileho dobrodružstvo sa ale neskončilo ani po návrate domov. Fašisti z neho urobili hlavného vinníka havárie. Ľadový hrdina preto emigroval do Sovietskeho zväzu a neskôr do Ameriky. Do Talianska sa vrátil až po druhej svetovej vojne.
